Aktuality zo stravovania
Vďaka vyrovnanej strave je človek zdravý a fit
Ale iba ten, kto svoje telo dostatočne zásobuje všetkými životne
dôležitými látkami, ako sú bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny a minerálne
látky, sa stravuje vyvážene. Všetky tieto živiny potrebuje organizmus na
bezchybné fungovanie procesov látkovej premeny. Keďže organizmus si
nedokáže sám vytvárať potrebné minerálne látky, je odkázaný na príjem
potravín, ktoré ich obsahujú dostatočné množstvo.
Minerálne látky – látky dôležité pre organizmus
Minerálne látky spĺňajú životne dôležité úlohy. Sú stavebnými prvkami kostí a zubov, riadia rovnováhu vody v tele a látkovú premenu a sú nevyhnutné pre optimálne funkcie nervov a svalov. Ich nedostatok má následky na zdraví. Pravidelné užívanie preháňadiel a opakované odtučňovacie kúry môžu viesť k nedostatku draslíka, a tým k svalovej slabosti. Možnými následkami sú srdcové poruchy, zápcha, až po ochabnutie čriev, alebo pokles krvného tlaku, až kolaps. Nedostatku minerálnych látok môžete zabrániť vyváženou stravou.
Makroelementy a mikroelementy (stopové prvky)
Potreba jednotlivých minerálnych látok sa v organizme výrazne
odlišuje. Preto sa delia na 2 skupiny:
Makroelementy – majú v tele dospelého hmotnostný podiel od 25 do 1000
gramov(g). Patria sem: sodík, draslík, vápnik, horčík, fosfor, chlór a
síra. Mikroelementy – sa nachádzajú v organizme len v „stopových
množstvách“, u dospelého človeka
predstavujú hmotnostný podiel od 1 miligramu(mg) až do 5 gramov(g).
Patria sem: železo, meď, kobalt, selén, mangán, molybdén, chróm, zinok,
jód, fluór, kremík, nikel a vanádium.
Sodík – dôležitý pre udržovanie rovnováhy vody
V tele dospelého človeka predstavuje celkové množstvo sodíka
približne 100g. Do organizmu sa dostáva väčšina sodíka ako súčasť vo
vode rozpustných sodných solí (ako kuchynská soľ). Riadi množstvo vody v
bunkách, ale predovšetkým mimo buniek a zúčastňuje sa na regulácii
acidobázickej rovnováhy(pritom sa kyseliny a ich chemickí spoluhráči –
zásady, ktoré vznikajú
pri látkovej premene, neutralizujú. Ovplyvňuje príjem cukru a
aminokyselín (stavebná zložka bielkovín) v bunkách a je potrebný na
prenos vzruchov vo svaloch a nervoch. Najdôležitejším zdrojom sodíka je
kuchynská soľ (chlorid sódny) aj iné sodné soli, ako uhličitan sodný,
fosforečnan sodný, mliečnan sodný, citran sodný, ktoré sa vyskytujú v
strave. Nachádzajú sa najmä v údených a solených výrobkoch, ako salámy,
syr, zasolený sleď, mäso, chlieb, prášok do pečiva. Sodík sa v črevách
ľahko a rýchlo vstrebáva, prebytok sa vylučuje cez obličky, a inak.
Nedostatok sodíka môže vzniknúť pri silnom potení, častom zvracaní,
pretrvávajúcich hnačkách. Nedostatočné zásobovanie sodíkom sa prejavuje
slabosťou, apatiou a poklesom krvného tlaku až
po svalové kŕče a poruchy vedomia. Predávkovanie súvisí s vysokou
spotrebou kuchynskej soli, tým zvýšenie krvného tlaku, bolesť hlavy,
nahromadenie vody v tele(edémy) a poškodenie srdca a obličiek. Potraviny
s vysokým obsahom sodíka: plesňový syr, 50%, 20% Limburger, matjes,
tuniak v oleji, údené zasolené bravčové rebierko, údené mäso, zemiakové
lupienky, krekry.
Draslík – protihráč sodíka
Celkové množstvo draslíka v tele dospelého človeka predstavuje
približne 100g. Draslík sa nachádza predovšetkým v telesných bunkách.
Reguluje množstvo vody mimo buniek a predovšetkým v bunkách a zúčastňuje
sa na riadení acidobázickej rovnováhy. Je spoluzodpovedný za prenos
vzruchov vo svaloch a nervoch a ovplyvňuje činnosť srdca. Draslík má
vplyv najmä na tvorbu bielkovín a získavanie energie z cukrov. Ako
súčasť tráviacich štiav v žalúdočno-črevnom trakte sa zúčastňuje
aj na trávení. Draslík sa nachádza predovšetkým v zelenine, ovocí a
orechoch ako draselná soľ. V žalúdku sa rýchlo vstrebáva a cez obličky
opäť vylučuje, pričom sa vylučovanie prispôsobuje zvýšenému príjmu. K
nedostatku draslíka môže dôjsť pri ťažkých hnačkách a zvracaní, pri
užívaní preháňadiel, močopudných liekov, príp. liekov znižujúcich krvný
tlak, ktoré takisto účinkujú močopudne. Nedostatok draslíka zhoršuje
funkciu nervov najmä tých, ktoré vedú do svalov, čo sa prejavuje
slabosťou a pocitom
ťažoby vo svaloch. Môže to viesť aj k ochabeniu hladkého svalstva, čo
môže mať za následok funkčné poruchy srdca, zápchu až po ochabnutie
čriev alebo pokles krvného tlaku, ktorý vyústi do kolapsu. K zvýšenej
hladine draslíka v krvi môže dôjsť naordinovaným užívaním draslíka alebo
močopudnými prostriedkami, ktoré zadržujú draslík. Príčinou môže byť
porucha vo výmene draslíka alebo pri zlyhaní obličiek. Následkami môže
byť slabosť a pocit ťažoby vo svaloch, arytmia srdca alebo kolaps
krvného obehu až zastavenie srdca. Upozornenie! Všetky preháňadlá (aj
„čisto rastlinné“) odoberajú črevám draslík! Následne nastáva ochabnutie
črevného svalstva, čím sa tráviace problémy ešte zväčšujú. Proti
tráviacim problémom
je potrebné bojovať stravou bohatou na draslík a balastné látky.
Potraviny s vysokým obsahom draslíka: losos, makrela, zajac, pečené
kurča-celé, veľkozrnná fazuľa, sójové bôby-čerstvé, zemiaky, listový
špenát, žerucha potočná, kel kučeravý, kuriatko jedlé-huby avokádo,
ďatle.
Vápnik – nevyhnutný pre kosti a zuby
V tele sa nachádza 1 kg vápnika, zo všetkých minerálov najväčšie
množstvo, pričom 99 % je využitých na stavbu kostí a zubov a ich
tvrdosť. Vápnik slúži na stavbu kostry, ktorá je zároveň jeho
zásobárňou. Na membráne buniek tela má vápnik vplyv na to, ktoré látky
sa dostanú do bunky a ktoré ju opustia. Pri nervových a svalových
bunkách je zodpovedný za odosielanie impulzov. Vplýva na mnohé procesy
látkovej premeny a aktivuje napr. zrážanie krvi. Zabudovanie a
odbúravanie, prijímanie a vylučovanie
vápnika riadia prištítne telieska. Ak napr.vV krvi poklesne hladina
vápnika, krátkodobo sa vápnik mobilizuje z kostry, jeho príjem v črevách
sa zvýši a vylúči sa ho menšie množstvo. Bohaté na vápnik sú mlieko a
mliečne výrobky, sezamové semiačka a orechy, droždie a niektoré druhy
obilia. Vstrebávanie vápnika priaznivo ovplyvňuje vitamínD, mliečny
cukor a kyseliny.
Obmedzuje ho nadmerný príjem tukov a takisto šťaveľan(napr. v špenáte),
fytát(napr. v ovsi), fosfor (napr. v topenom syre), ktoré s vápnikom
tvoria nerozpustné zlúčeniny. Aktuálna potreba a jeho množstvo
obsiahnuté v potrave spoluurčujú, koľko sa ho v tele vstrebe. Tento
proces je najjednoduchší u mliečnych produktov. Vápnik sa vylučuje najmä
cez črevá (70-90 %) a obličky.
Pri nedostatku vitamínu D je príjem vápnika narušený. Táto skutočnosť
môže byť zodpovedná za jeho nedostatok, podobne aj nedostatočný prísun,
porucha alebo odstránenie prištítnych teliesok, vplyv stresu alebo ťažký
alkoholizmus. Nedostatok vápnika sa napríklad prejavuje bolestivými
svalovými kŕčmi(tetániou), lebo svaly a nervy sú podráždené. U detí sa
zvýšený sklon ku kŕčom nazýva spazmofília, k tomuto stavu môže dôjsť
preto, lebo vápnik sa v období rastu natoľko rýchlo zabudováva
do zubov a kostí, že na riadenie činnosti svalov už nie je k dispozícii.
Pri dlhodobom nedostatku vápnika môže dôjsť k úbytku kostného tkaniva
(rachitída u detí, osteoporóza u dospelých, u žien predovšetkým v
období menopauzy) a chronickým zmenám na koži, vlasoch, nechtoch a
zuboch. Nadmerný prísun vápnika môže byť škodlivý pre ľudí so sklonom k
obličkovým kameňom a pri liečbe žalúdočných vredov určitými liekmi ak sa
súčasne vypije veľké množstvo mlieka. Potraviny s vysokým obsahom
vápníka: plnotučné mlieko 3,5 %, jogurt 3,5 %, zrelý syr 45 %, ementál
45 % Gouda 30 %, mak, sezamové semiačka, sójové bôby, zelený hrášok.
Horčík-makroelement s mnohými úlohami
V tele dospelého človeka je v rozličnej koncentrácii rozdelených 25
až 30 g horčíka takmer vo všetkých bunkách. Spĺňa rôzne úlohy. Podobne
ako vápnik, aj horčík sa podieľa na stavbe kostí, zubov a šliach a je
dôležitý pre prenos informácií z nervov do svalstva, mnohostranne
zasahuje do látkovej premeny. Horčík bráni zrážaniu krvi, preto sa užíva
na ochranu pred trombózou(krvné zrazeniny v cievach) a infarktu(krvné
zrazeniny v srdci). Je potrebný v stresových situáciách, lebo má vplyv
na vylučovanie
adrenalínu(pri strese adrenalín zvyšuje látkovú premenu a zlepšuje
reakčnú schopnosť). Horčík sa spolupodieľa na obranyschopnosti organizmu
pred chorobami. Dobrými zdrojmi horčíka sú výrobky z celozrnnej múky,
zelenina, orechy, sójové bôby, kakao a mliečne výrobky. Priemyselná
príprava a ich dlhé namáčanie spôsobujú veľké straty. Schopnosť
organizmu prijať horčík závisí od toho, koľko ho prijme prostredníctvom
potravy a ako dlho je v tenkom čreve. Vstrebávanie sa zlepšuje pôsobením
vitamínu D, hormónu prištítnych teliesok. Obmedzuje ho vápnik, fosfor,
alkohol a rovnako strava bohatá na tuky a bielkoviny a takisto
nedostatok vitamínov B1 a B6. Prebytočný alebo nevstrebaný horčík sa
vylučuje obličkami(30%) a črevom(70%). Koncentráciu horčíka v krvnej
plazme regulujú hormóny prištítnych teliesok.
Nedostatok horčíka môže vzniknúť pri dlhšie pretrvávajúcich poruchách
vstrebávania, pri chronickom alkoholizme alebo ako dôsledok ochorenia
štítnej žľazy či prištítnych teliesok. Prejavuje sa nervovými poruchami
ako závraty, nepokoj alebo chvenie, poruchami srdcovo-cievneho obehu,
poruchami vedomia a chudnutím. Podobne ako nedostatok vápnika aj
nedostatok horčíka môže viesť k bolestivým svalovým kŕčom. Potraviny s
vysokým obsahom horčíka: kraby, proso, ryža „naturál“, pšenica,
celozrnný pšeničný chlieb, tekvicové semiačka, ľanové semiačka, sójové
bôby, listový šalát, mangold, banán, ďatle.
Fosfor-pre svaly, nervy a mozog
Zo 600-700 g fosforu v organizme dospelého človeka sa viac ako 85%
nachádza v kostiach a zuboch. Dobrých 10% ho je v tkanivách a iba 2 g sa
nachádzajú v krvi a regulujú v nej acidobázickú rovnováhu. Zlúčeniny
fosforu v tkanivách sú najdôležitejšími prenášačmi energie. Bez fosforu
by sa napríklad energia získaná spaľovaním potravín nemohla premeniť na
činnosť svalov. Fosfor je ako súčasť lecitínu (dôležitá látka podobná
tukom) obsiahnutý v každej bunke a má veľký význam pri stavbe bunkovej
membrány a takisto aj pre činnosť mozgu a nervov. Fosfor sa však
nachádza aj ako stavebný prvok dedičnej informácie v bunkovom jadre a
ako súčasť červených krviniek urýchľuje zrážanie krvi.
Fosfor sa nachádza takmer vo všetkých potravinách. Najčastejšie sa
vyskytuje súčasne s bielkovinami a vápnikom, napr. v syroch(špeciálne v
topených, s pridaním taviacich solí), v mäse, orechoch, obilí sa
vstrebáva cez črevo. Tento podiel sa zväčšuje pri zvýšenej potrebe a
zlepšuje sa aj prítomnosťou vit. D. Keďže takmer všetky potraviny
obsahujú fosfor, je jeho nedostatok ako dôsledok nedostatočného príjmu
málo pravdepodobný. K nedostatku môže dôjsť po užívaní liekov,
napr.pufrovacích látok proti žalúdočnej kyseline, prejavuje sa nízkou
dráždivosťou, a tým svalovou slabosťou, dlho pretrvávajúci nedostatok
spôsobuje mäknutie kostí. V spojení s nedostatkom vitamínu D môže u detí
vzniknúť rachitída (nedostatočné ukladanie zlúčeniny vápnika a fosforu v
kostiach). Mnoho potravín obsahuje na základe prídavných látok v
potravinách veľmi veľa fosfátu. Privysoký príjem
fosforu (napr. nápojmi kokakola)je u detí nepriaznivý pre tvorbu kostí.
Aj hyperaktivita detí môže byť podmienená veľkým prísunom fosfátov.
Fosfor sa dvojnásobne ľahšie vstrebáva ako vápnik, organizmus ho však
potrebuje približne rovnaké
množstvo. Preto je dôležité dbať na to, aby človek prijal dvojnásobne
viac vápnika ako fosforu, aby sa tak vyrovnali resorpčné rozdiely.
Potraviny s vysokým obsahom fosforu: zrelý syr 45%, ementál 45%, syr so
zahrievanou syrovinou 10%, topený syr, teľacia paštéta, pšenica,
tekvicové semiačka, mak, sójové bôby-čerstvé.
Síra-odbúrava jedovaté látky
Je dôležitou súčasťou mnohých bielkovín. Vďaka svojmu obsahu v hormóne inzulín(znižuje hladinu cukru) je spojená s látkovou premenou cukru. Síra sa podieľa ako „aktívny síran“ na tvorbe väzív a oporných tkanív takisto ako niektorých látok v pečeni (o. i. heparín). Tu zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní jedovatých látok z tela. Produkty, ktoré pritom vznikajú, sa vylučujú obličkami. Keďže je síra súčasťou bielkovín, vyskytuje sa takmer vo všetkých potravinách obsahujúcich bielkoviny.Nespracovaná sa vylúči cez obličky. Denná potreba síry nie je známa, čím viac bielkovín človek prijme stravou, o to viac síry sa dostane do organizmu. Nedostatok síry nie je známy, znamenalo by to zároveň nedostatok bielkovín. Škodlivé následky z príliš vysokých dávok síry z bielkovín nie sú doteraz známe. Ináč je to pri siričitanoch, ktoré vznikajú pri ošetrení vína sírou (sírení) alebo pri konzervovaní sušeného ovocia oxidom siričitým. Siričitan je veľmi reaktívny a svojou prítomnosťou obmedzuje celý rad procesov látkovej premeny, ničí vitamín B1, viaže sa s bielkovinami a cukrami a vytvára neželané substancie. Niektorí ľudia reagujú už pri malom množstve siričitanu zrýchlením pulzu a závratmi. Pri použitých vyšších dávkach sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy. Len v zriedkavých prípadoch obsahujú potraviny síru vo forme síranov, solí kyseliny sírovej. Síran sa vôbec alebo len minimálne resorbuje, má však schopnosť viazať vodu. Preto sa síran, známy ako Glauberova soľ alebo horská soľ, používa ako preháňadlo. Vďaka svojim vlastnostiam umožňuje rýchly prechod spracovanej potravy cez črevo. Potraviny s vysokým obsahom síry: Camembert 45%, Gouda 30%, ostroň obyčajný, tuniak biely, kraby, jarabica poľná, tatársky biftek, jahňacina chudá, ovos, arašidy, hrášok zelený, brokolica, žerucha potočná.
Chlór-zúčastňuje sa na trávení
Vyskytuje sa spolu so sodíkom a takisto zabezpečuje správne rozdelenie tekutín mimo a vnútri buniek. Chlór preberá dôležitú funkciu ako súčasť žalúdočnej kyseliny, ktorá sa produkuje v špeciálnych bunkách žalúdočnej steny, odolných voči kyseline a pomáha pri využití prijatej potravy. Organizmus prijíma chlór spolu so slanými potravinami (syry, salámy, rybie výrobky, mäso, chlieb), cez črevo sa rýchlo vstrebáva, prebytok sa u zdravých ľudí vylučuje cez obličky. Nedostatok chlóru môže vzniknúť po dlhotrvajúcom zvracaní a hnačkách, ak sa súčasne prijíma potrava s nízkym množstvom soli. Toto vedie spolu s nedostatkom žalúdočnej kyseliny k zhoršeniu trávenia a môže spôsobiť svalovú slabosť. Pri strate chlóru nad 45g môže dôjsť k ohrozeniu života, v dôsledku mozgového edému môže nastať smrť. (Odporúčaná denná dávka u dospelého človeka 4g, deti a mladiství 2,5g). Predávkovanie súvisí s vysokou spotrebou kuchynskej soli, tým zvýšenie krvného tlaku. Zápaly sliznice žalúdka vyvolané vysokou produkciou žalúdočných štiav sa skôr pripisujú prílišnému stresu, konzumácii kávy, alkoholu, látkam vznikajúcim pri pražení alebo ostrým koreninám. Potraviny s vysokým obsahom chlóru: camembert 45%, edamer 30%, matjes, tuniak v oleji, údené mäso, salámy, kornfleksy, celozrnný ražný chlieb.
Železo-životne dôležité pre transport kyslíka
Väčšia časť sa nachádza v červenom krvnom farbive (hemoglobín) a vo
svalovom farbive (myoglobín). Ako súčasť farbiva červených krviniek
umožňuje železo transport kyslíka a oxidu uhličitého (plyn uvoľňovaný
vydychovaním) v krvi. Táto vlastnosť a účasť na iných reakciách látkovej
premeny a imunity ho robia životne dôležitou minerálnou látkou. Preto sa
časť železa v tele nachádza vo forme zásoby, ktorá je v prípade potreby
k dispozícii. Bohatým zdrojom železa je mäso, strukoviny, celozrnné
výrobky, výrobky zo sóje, pivovarské droždie, sézam marhule, v horšie
využiteľnej forme v špenáte, žihľave, pažítke, petržlene, žeruche a
hlávkovom šaláte. Určité bielkoviny v mäse a vitamín C zvyšujú príjem
železa, kým vápnik, fosfor, tanín(čierny čaj), šťaveľany (špeciálne v
špenáte), fyláty(v obilí) ho obmedzujú. Tieto látky tvoria ťažko
rozpustné zlúčeniny, ktoré sa zle strebávajú. Denne sa vylúči 1-1,5 mg
železa odlúčením odumretých buniek na koži a črevnej stene. Krvácaním
cez rany alebo počas menštruácie môže telo stratiť veľké množstvo
červených krviniek obsahujúcich železo. Príčinou nedostatku železa je
väčšinou nesprávne a nedostatočné stravovanie, silné krvácanie, porucha
resorpcie a zápaly, príp. vredy v žalúdočno-črevnej oblasti. Pri
chudokrvnosti spôsobenej nedostatkom železa (anémia z nedostatku železa,
nazývaná aj hypochrómna anémia) je počet červených krviniek v norme, iba
ich veľkosť a podiel krvného farbiva obsahujúceho železo sa zníži.
Následkom toho je obmedzené zásobovanie celého tela kyslíkom, čo sa
prejavuje rýchlou vyčerpanosťou, nechutenstvom a celkovou únavou.
Okrem choroby ukladania železa môže dôjsť aj pri silnom alkoholizme a
pri užívaní spazmolytík (protikŕčových preparátov) k zvýšenej resorpcii
železa. Následkami sú buď urýchlené vyprázdnenie žalúdka, zvýšená
produkcia žalúdočnej kyseliny alebo (s výnimkou spazmolytík) obmedzená
pohyblivosť čriev. Vo všetkých týchto prípadoch sa telo predávkuje
železom a nasleduje jeho ukladanie v rôznych orgánoch. Tak vzniknú
chorobné zmeny na pečeni, hnedé sfarbenie pokožky, funkčné poruchy
srdca a podžalúdkovej žľazy. Potraviny s vysokým obsahom železa:
slepačie vajce čerstvé celé, garnáty, slávka, zajac, jeleň,
hovädzie mäso, krvavnice domáce, ovos, proso, pšeničná celozrnná žemľa,
tekvicové a sézamové semiačka, veľkozrnná fazuľa, sójové bôby, listový
špenát, mangold, štiav.
Zinok-ovplyvňuje imunitný systém
Zinok má vplyv na imunitný systém a látkovú premenu bielkovín a
cukrov. Je súčasťou inzulínu, ukladá sa vo forme zásob a riadi tak jeho
produkciu. Stabilizuje bunkové membrány a urýchľuje hojenie rán. Bohatým
zdrojom zinku sú ryby, kôrovce, mäso, mlieko a mliečne výrobky a
celozrnné obilie. Rozhodujúcu úlohu zohráva príjem zinku z potravy.
Lepšie využiteľný je zo živočíšnej stravy ako z rastlinnej. Príjem
zlepšujú stavebné prvky bielkovín, ako histidín a cysteín. Veľké
množstvo tuku a vápnika, fytátov(v obilí) a medi viažu zinok a obmedzujú
jeho resorpciu v črevách. Odporúčaná denná dávka sa dosiahne vyváženou
stravou. Zvýšený stres, nedostatočné stravovanie, napr. bez živočíšnych
produktov a s veľkým množstvom výrobkov z bielej múky, môže byť príčinou
nedostatku zinku. Okrem nechutenstva môže vyvolať poruchy látkovej
premeny bielkovín, tukov a cukrov. Ďalšími následkami sú strata chuti a
čuchu (po prísune zinku môže nastať náprava). Pri jeho nedostatku
dochádza k vypadávaniu vlasov, zhoršenému hojeniu rán, zvýšenej
náchylnosti na infekcie, poruchy rastu a neplodnosť. Ak sa v
pozinkovaných nádobách skladuje alebo varí voda, resp. kyslé potraviny,
môže po požití nastať otrava zinkom. Akútne otravy spôsobujú
žalúdočno-črevné poruchy, chronické otravy vyvolávajú „chudokrvnosť“(hypochrómnu
anémiu). Dôvodom je, ako pri nedostatku železa, znížený obsah krvného
farbiva, lebo prebytok zinku v tele spôsobuje zvýšené vylučovanie medi a
železa.
Potraviny s vysokým obsahom zinku: zrelý syr (volovec)45%, tilsiter 30%,
garnáty, hovädzina a jahňacina chudá, ovos, pšenica, mak, šošovica,
tekvicové a sézamové semiačka.
Meď-pomáha pri tvorbe červených krviniek
Hlavnou úlohou medi je jej účasť na tvorbe červených krviniek.
Podporuje tiež resorpciu železa z čreva a ovplyvňuje využitie
uskladneného železa. Nepriamo má tým meď rozhodujúci vplyv na
zásobovanie organizmu kyslíkom. Je aj súčasťou mnohých enzýmov a je
potrebná na mnohých miestach látkovej premeny a vylučovania určitých
látok. Je dôležitá aj pri obranných mechanizmoch tela.
Vo všeobecnosti sa nachádza v tých istých potravinách ako železo: v
rybách a mäse, zelenej listovej zelenine, orechoch, strukovinách a vo
veľkom množstve v čiernom korení. Vstrebáva sa v závislosti od jej
prísunu v črevách. Straty krvi vždy súvisia so stratami medi.
Nedostatočný prísun spôsobuje „chudokrvnosť“, keďže tvorba červených
krviniek je takisto narušená ako zužitkovanie železa. S tým sú spojené
poruchy tvorby kostí a pigmentácie (tvorba farbív), kože a vlasov. Keďže
na tvorbu protilátok chýba meď, je ohrozená obranyschopnosť organizmu.
Veľké dávky medi pôsobia jedovato a poškodzujú črevnú flóru. Väčšinou
dráždia sliznice hrdla, hrtana a žalúdka tak silno, že skôr než nastane
otrávenie dochádza k zvracaniu. Pri určitých dedičných chorobách (Wilsonova
choroba) dochádza k zvýšenému ukladaniu medi v tkanivách, čo sa
prejavuje kruhovitou pigmentáciou očnej rohovky a poškodením mozgu,
pečene a obličiek.
Šetrná prírodná úprava potravín chráni meď, ktorá je v nich obsiahnutá.
Potraviny s vysokým obsahom medi: ementál 45%, ricott 30%, pohánka,
proso, kešu orechy, sezamové semiačka, slnečnicové semiačka, cícer,
zelený hrášok, artičoky, čierne korenie, ďatle, citrón
Mangán-chráni pred chorobami
Vždy je viazaný na bielkoviny a v tejto forme je súčasťou enzýmov
alebo má na ne aktivizujúci účinok. Týmto spôsobom
ovplyvňuje tvorbu chrupaviek a látkovú premenu tukov a cukrov.
Zúčastňuje sa na odbúravaní jedovatých látok z tela a podporuje
obranyschopnosť organizmu. Prostredníctvom enzýmov ovplyvňuje hladinu
cholesterolu.
Na mangán sú bohaté potraviny rastlinného pôvodu, predovšetkým orechy,
strukoviny, celozrnné výrobky, pivovarské droždie a kakao. Potrebné
množstvo sa zabezpečí pestrou stravou. Pri normálnom stravovaní sa
nedostatok u ľudí ešte nezistil, pri umelo dodávanej vysokej dávke do
organizmu môžu nastať žalúdočno-črevné poruchy, zápaly pľúc a funkčné
poruchy nervov. Pri strave bohatej na fosfor môže telo prijímať mangán
len obmedzene.
Potraviny s vysokým obsahom mangánu: ovos, pšenica, pšeničný celozrnný
chlieb, lieskové oriešky, pekanové orechy, fazuľa kidney, sójové bôby,
zelený hrášok, okra, cvikla, čučoriedky, brusnice.
Fluór-podporuje tvrdosť zubov a chráni pred kazmi
Slúži na stabilitu kostí a je dôležitý pre ich rast. Posilňuje
zubovinu a zubnú sklovinu, spôsobuje neustálu výmenu dôležitých
minerálnych látok a účinkuje proti vzniku zubného kazu tým, že obmedzuje
rast baktérií v ústach a predchádza tvorbe zubného povlaku, teda aj
zubného kazu. Má vplyv aj na tvorbu svalov, spojív, väzivového tkaniva,
kože a vlasov.
Počas tehotenstva zlepšuje fluór resorpciu železa a chráni pred
chudokrvnosťou. 2,6 g fluóru v tele dospelého človeka sa nachádza takmer
výlučne v kostiach a zuboch.
Fluór sa nachádza v mäse, rybách, mlieku a mliečnych výrobkoch,
strukovinách, rôznych druhoch zeleniny, minerálnych vodách a čiernom
čaji. Veľké množstvo vápnika, horčíka a hliníka obmedzujú jeho resorpciu
tým, že fluór viažu.
Nedostatok fluóru môže spôsobiť odvápnenie kostí vtedy, ak je narušená
resorpcia napr. Pôsobením väčšieho množstva
vápnika, horčíka a hliníka.
Vzhľadom na agresívnu chemickú reakciu je fluór jedovatý. Pri vyššom
príjme ako je ODD môže nastať sfarbenie zubov a fľaky, ktoré sa už
nestratia(fluoróza zubov). Približne dvojnásobné množstvo môže spôsobiť
deformáciu kostí, ešte väčšie množstvo môže narušiť stavbu kostí v
období rastu a funkciu obličiek, môže narušiť činnosť štítnej žľazy.
Potraviny s vysokým obsahom fluóru: sivoň, losos, hovädzie mäso(tatársky
biftek), jahňacina chudá, pohánka, celozrnný ražný chlieb, vlašské
orechy, listový špenát a poľný šalát.
Jód-pre štítnu žľazu a jej funkciu
Veľká časť jódu sa nachádza v štítnej žľaze. V nej sa produkujú
hormóny ktoré ako dôležitú súčasť obsahujú jód. Hormóny štítnej žľazy
riadia v mladosti rast a telesný vývoj. Majú rozhodujúci podiel na
regulácii procesov spaľovania v tele a riadia tak tempo získavania
energie z potravy.
Dobrými zdrojmi jódu sú morské ryby, kôrovce, niektoré druhy zeleniny(v
závislosti od obsahu jódu v pôde). Ak organizmus prijme nižšie množstvo
jódu zväčší sa štítna žľaza a vznikne struma. Príjem jódu do štítnej
žľazy môžu obmedzovať lieky alebo niektoré látky v potravinách, napr. v
keli a repe. Výrazný nedostatok jódu spôsobuje poruchy rastu, zníženie
látkovej premeny, oslabenie koncentrácie, únavu a apatiu.
Jódidovaná kuchynská soľ obsahuje 15-35 mg jodidu draselného na 1kg.
Predovšetkým v horských oblastiach, kde je voda chudobná na jód, sa
odporúča jej konzumácia kvôli prevencii nedostatku jódu (struma).
Najlepšia prevencia: raz až dva razy do týždňa morská ryba!!!
Potraviny s vysokým obsahom jódu: volovec 45%, plesňový syr 30%,
makrela, šproty, hrebenatka, kraby, brokolica, poľný šalát, hľuzovka.
Kobalt-stavebný prvok významného vitamínu
Obličky vykazujú dvoj-trojnásobne vyššiu koncentráciu kobaltu ako iné
orgány. Kobalt je stavebným prvkom vitamínu B12, je nevyhnutne potrebný
pre jeho funkciu, a tým sa zúčastňuje na tvorbe červených krviniek. Ako
súčasť a aktivátor enzýmov sa zúčastňuje na stavbe bielkovín, zlepšuje
vstrebávanie železa v črevách a ovplyvňuje príjem jódu v štítnej žľaze.
V dostatočnom množstve sa vyskytuje v potravinách, predovšetkým v
orechoch, rôznych druhoch zeleniny, obilí a pečeni. Vitamín B12,
obsahujúci kobalt, je možné na rozdiel od toho prijať iba v živočíšnej
potrave.
Pri nedostatku vitamínu B12, obsahujúci kobalt, môže vzniknúť ťažká
chudokrvnosť(zhubná nebezpečná alebo makrocytová anémia), ktorá sa u
človeka nedá odstrániť podávaním kobaltu. Organizmus nemá schopnosť z
kobaltu vytvoriť vitamín B12.
Umelé pridávanie kobaltových prísad do potravín už vyvolalo poškodenie
orgánov-viedli k poškodeniu srdcového svalu až po zlyhanie srdca.
Nie kobalt, ale nedostatok vitamínu B12, môže byť slabinou
vegetariánskej stravy – tu pomôže droždie!!!
Prejavy nedostatku sa nedajú odstrániť potravinami rastlinného
pôvodu.Potraviny s vysokým obsahom kobaltu: rôzne druhy syrov, hovädzia
pečeň a obličky, baranie srdce, morka mladá a odrastená, tľapka riečna,
losos, ovos, jačmeň, raž a pšenica(celé zrná bez pliev), pšeničný
chlieb, vaječné cestoviny, ražný chlieb, vlašské orechy, arašidy
pražené, zemiaky, hlávková kapusta biela a červená, hlávkový šalát,
brokolica, kaleráb, kuriatka(huby), špenát, hrušky, jahody, marhule,
čerešne, hrozno a mliečna čokoláda.
Selén-ochranná látka s mnohorakým účinkom
Ako súčasť enzýmov predstavuje selén ochrannú látku rôznorodej povahy:
dokáže znížiť účinok jedovatých ťažkých kovov
(kadmium, ortuť, príp. olovo), bráni oxidácii(podobne ako vitamín E), a
tým znehodnoteniu mastných kyselín na povrchu buniek.
Zároveň odstraňuje pritom vznikajúce škodlivé látky(peroxidy). V tom sa
vitamín E(rozpustný v tukoch) a vodorozpustný
selén navzájom dopĺňajú.Vysoký obsah selénu majú sladkovodné a morské
ryby. Dostatočné množstvo nájdeme v mäse, sójových bôboch a obilí. V
malom množstve sa nachádza v pitnej vode. Jeho resorpcia nie je u
všetkých potravín rovnako dobrá.Je závislá od množstva a podoby, v akej
sa selén prijíma. Veľmi dobre sa vstrebáva z obilia.
U ľudí sa nedostatok selénu doteraz nezaznamenal. Pozorovalo sa však, že
výskyt srdcového infarktu a takisto aj rakovina
prsníka je v oblastiach so stravou bohatou na selén výrazne nižší. Preto
sa selénu pripisuje aj ochranný účinok proti rakovine.
Na základe rôznorodej ochrannej funkcie sa selénu pripisuje aj brzdiaci
účinok pri starnutí. Vo vysokých dávkach je jedovatý. Prejavy otravy
spôsobené potravou, ku ktorým by mohlo dôjsť jednostrannou konzumáciou
zvláštneho druhu tropického ovocia, sú zriedkavé. Ich následkom sú
pravdepodobne zubný kaz, vypadávanie vlasov a rakovina. Potraviny s
vysokým obsahom selénu: bravčová a hovädzia pečeň, hovädzie mäso,
bravčové mäso stredne mastné, platesa, úhor, sebastes červený,
síh,makrela, homár, ustrice, slávka jedlá, garnáty, vaječné cestoviny,
celozrnný pšeničný chlieb, ryža
(lúpaná a nelúpaná), sójové bôby(sušené semená).
Molybdén-aktivuje látkovú premenu
Zohráva úlohu v látkovej premene ako súčasť a aktivátor enzýmov.
Ovplyvňuje ukladanie fluóru a tým aj ochranu pred zubným
kazom. Dostatok molybdénu sa nachádza v strukovinách, celozrnných
produktoch, pivovarskom droždí a kakau. V ľudskom
organizme sa koncentruje v pečeni a obličkách. Nedostatok molybdénu
podnecuje vznik zubného kazu. V oblastiach, kde je pôda a strava bohatá
na molybdén, sa zubný kaz vyskytuje zriedkavejšie i keď sa fluór (ktorý
takisto chráni zuby pred kazom) prijíma len v nepatrných dávkach. Pri
chronicky zvýšenom príjme molybdénu sa u ľudí pozorovali symptómy
podobné dne. Tento škodlivý účinok molybdénu sa môže znížiť zvýšeným
prísunom medi. Pri rozumnom stravovaní nemôže dôjsť k predávkovaniu.
Potraviny s vysokým obsahom molybdénu: slepačie vajce, pšeničné klíčky,
ryža lúpaná, ovos, kukurica a jačmeň-celé zrná
bez pliev, vaječné cestoviny, pšeničná a sójová múka, zelená fazuľka,
hrášok zelený a suchý.
Chróm-rozhodujúci pri metabolizme cukrov a tukov
Tým, že má chróm vplyv na účinok inzulínu, spĺňa dôležitú úlohu pri
správnom zužitkovaní cukrov a tukov. U diabetikov zlepšuje
neznášanlivosť cukru. Keďže inzulín a jeho protihráč glukagón ovplyvňujú
aj hladinu tukov v krvi, je chróm spoluzodpovedný
aj za tieto hodnoty. Zdrojmi chrómu sú syry, mäso, celozrnné výrobky,
orechy, med, kakao a čierny čaj. Resorbuje sa však iba 1-3% chrómu. Pri
nedostatku chrómu dochádza okrem zhoršenia metabolizmu cukrov(znížením
účinku inzulínu) aj k obmedzeniu metabolizmu tukov. Tým sa vysvetľuje,
prečo nedostatok chrómu spôsobuje zvýšenie cholesterolu v krvi a
následne môže podporiť vznik artériosklerózy. Otravy chrómom sú známe
iba po dlhoročnej profesnej manipulácii s chrómovými kyselinami a
soľami, môžu sa vyskytnúť alergické kožné reakcie so sklonom k
chronickým ekzémom až vredom, predovšetkým v oblasti nosovej sliznice.
Starecká cukrovka a artérioskleróza sú dnes typické choroby
vysokocivilizovaných krajín, v ktorých priemyselne spracovaná blahobytná
strava vykazuje nízky obsah chrómu. Potraviny s vysokým obsahom chrómu:
rôzne holandské syry, pšeničný celozrnný a biely chlieb, kukurica a
raž(celé zrná), zemiaky, kakaový prášok, kvetový med, čierny čaj.
Kremík-zabezpečuje elasticitu ciev
V tkanivách a krvných cievach kremík zabezpečuje elasticitu a pevnosť
tým, že spája bielkovinové štruktúry výstužou. Okrem vitamínu D, fosforu
a niektorých hormónov sa kremík zúčastňuje na príjme vápnika z potravy,
a preto je dôležitý pri látkovej
premene vápnika v zuboch a kostiach. Kremík sa zúčastňuje na raste
vlasov a nechtov, ďalšiu úlohu spĺňa v obranyschopnosti
organizmu tým, že aktivuje fagocyty – tzv. požieračské bunky, ktoré
obkľúčia vzniknutých pôvodcov choroby. Kremík sa vyskytuje vo forme
kyseliny kremičitej predovšetkým v obilí a obilných celozrnných
výrobkoch, v niektorých druhoch
ovocia a zeleniny a výrobkov z nich. Nedostatok kremíka sa prejavuje
slabosťou väzivového tkaniva, paradentózou, náchylnosťou na zubný kaz a
vypadávaním vlasov. Potraviny s vysokým obsahom kremíka: ovos, jačmeň,
raž, pšenica(celo zrná), petržlen, zelená fazuľka, pór, banán
Nikel-posilňuje účinok hormónov
Nikel sa nachádza vo všetkých orgánoch. V nich posilňuje účinok rôznych
hormónov, napr. Inzulínu, ktorý znižuje cukor v krvi a vazopresínu.
Vazopresín zvyšuje krvný tlak spätným získavaním vody v obličkách a
stiahnutím ciev. Nikel aktivuje celý rad enzýmov a stabilizuje
mimoriadne citlivý faktor zrážania krvi. Okrem toho znižuje účinok
stresového hormónu – adrenalínu.Mimoriadne bohaté na nikel sú
strukoviny, obilie, rozličné druhy orechov, kakao a čierny čaj. Málo
niklu v krvi narúša resorpciu železa. Niektorí ľudia alergicky reagujú
na nikel napríklad kožnými vyrážkami na módnu bižutériu, ktorá ho
obsahuje.V kombinácii s oxidom uhličitým vznikne tetrakarbonyl niklu –
zlúčenina, ktorá sa pokladá za rakovinotvornú. Pri obsahu niklu v tabaku
môže táto zlúčenina u fajčiarov a u pracujúcich v priemysle, kde sa
spracúva nikel, vyvolať rakovinu pľúc. Hladina niklu v krvnom sére je u
ľudí ohrozených infarktom výrazne zvýšená. Je to dôležité pri určení
diagnózy. Potraviny s vysokým obsahom niklu: holandské syry, ovos,
pšeničný celozrnný chlieb, kukurica, fazuľa(suchá biela), hrach,
petržlen, pekanové orechy, vlašské orechy, lieskové oríešky, čokoláda,
čierny čaj, instantná káva, káva pražená.
Vanádium-pre zuby a kosti
Ako súčasť rôznych enzýmov zohráva vanádium pravdepodobne úlohu pri
stavbe kostí a zubov, preto účinkuje proti vzniku zubného kazu.
Predpokladá sa, že vanádium znižuje tvorbu cholesterolu. Vanádium sa
vyskytuje predovšetkým v rastlinných olejoch a rybách. Pri priemyselnom
spracovaní vanádia sa môže vyskytnúť astma, zápal pľúc ako aj rozmanité
kožné ekzémy.
Ak tuk obsahuje veľa nenasýtených mastných kyselín, obsahuje aj veľa
vanádia. Potraviny s vysokým obsahom vanádia: slnečnicový olej, olivový
olej(podľa druhu), arašidový olej.
